Baktérie odolné voči antibiotikám. Čo sú a ako s nimi vedci bojujú. Superbugy môžu nechať lekárov s niekoľkými možnosťami liečby. Tu je návod, ako vznikajú tieto otravné zlo a spôsoby, ktorými sa vedci snažia brániť. Superbugy môžu nechať lekárov s niekoľkými možnosťami liečby. Tu je návod, ako vznikajú tieto otravné baktérie a spôsoby, ktorými sa vedci snažia brániť.
Baktérie odolné voči antibiotikám,stratégia liekovej rezistencie
Po prevzatí Nobelovej ceny v roku 1945 v nás Fleming zanechal prezieravú predtuchu, ktorá bola do značnej miery ignorovaná: „Bezmyseľný človek, ktorý sa hrá s liečbou penicilínom, je morálne zodpovedný za smrť človeka, ktorý podľahne infekcii organizmom odolným voči penicilínu. Dúfam, že sa tomuto zlu podarí odvrátiť.”
A hoci sa o penicilíne kedysi hovorilo ako o zázračnom lieku, ktorý zachránil nespočetné množstvo životov, v súčasnosti je proti niekoľkým infekciám zbytočný, pretože cielené sa stali voči liekom odolné. Môžu dosiahnuť tento výkon, pretože sa rýchlo replikujú, čo im umožňuje rýchlo sa vyvíjať. Vďaka tejto zrýchlenej evolúcii sa môžu stať odolnými voči antibiotikám oveľa rýchlejšie, ako ich vedci dokážu vyvinúť.
Superbugy sú definované ako infekčné baktérie, ktoré sa stali odolnými voči viacerým antibiotikám, takže lekári majú len malé alebo žiadne možnosti liečby. Niektoré z najnebezpečnejších superbaktérií zahŕňajú meticilín-rezistentný Staphylococcus aureus (MRSA), Clostridioides difficile , karbapeném-rezistentné Enterobacteriaceae a Neisseria gonorrhoeae, pôvodcu kvapavky. Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) uvádza, že viac ako 2,8 miliónov antibiotík Každoročne sa v USA vyskytujú odolné infekcie a v dôsledku toho zomiera viac ako 35 000 ľudí.
Ako sa brániť, keď sa stanú odolnými
Ako sa baktérie stanú odolnými. Baktérie sú schopné implementovať množstvo rôznych stratégií, aby prežili nápor antibiotík. Tie zvyčajne zahŕňajú genetickú mutáciu, ktorá spôsobuje rezistenciu voči liekom, alebo získanie génu rezistencie voči lieku z inej. Gény liekovej rezistencie sa môžu prenášať z jednej do druhej prostredníctvom štruktúry nazývanej pilis, trubice, ktorá spája jednotlivé bakteriálne bunky a umožňuje im prenášať genetickú informáciu.
Prvá stratégia liekovej rezistencie zahŕňa modifikáciu cieľa, na ktorý antibiotikum útočí. Mnohé antibiotiká zabíjajú vypnutím kľúčového enzýmu potrebného na prežitie bakteriálnej bunky. V prípade penicilínu sa liek viaže a inhibuje bakteriálny enzým nazývaný transpeptidáza , ktorý pomáha spájať zložky štruktúry bunkovej steny, ktorá obaluje baktériu. V niektorých prípadoch rezistencie na penicilín transpeptidázový gén zmutoval tak, že penicilín sa už neviaže na enzým.
Niektoré antibiotiká, ako napríklad erytromycín, sa viažu na ribozómy, ktoré sú továrňami, ktoré premieňajú gény na proteíny a vypínajú ich. V niektorých prípadoch nezískajú rezistenciu úpravou cieľového liečiva, ale zvýšením množstva, ktoré bežne vytvára. Keď k tomu dôjde, existuje príliš veľa cieľa na to, aby ho antibiotikum inhibovalo, takže terapeutické hladiny antibiotika už nie sú účinné.
Niektoré majú enzýmy, ktoré dokážu zničiť antibiotikum, čo je taktika, ktorú najlepšie charakterizuje rezistencia na penicilín. Penicilín je náchylný na degradáciu bakteriálnym enzýmom nazývaným penicilináza, ktorý sa bežne používa na prestavbu bunkovej steny, keď sa delia.
Problém je v tom, že penicilináza môže tiež remodelovať penicilín a urobiť ho neaktívnym.
Výborný článok o hlúpostiach antivaxerov a plynovej maske v parlamente, niekto má Alzheimra, ale ja to nie som – Plynová maska v parlamente, Covid-19 a riziko demencie, Alzheimer
Ďalším príkladom je rezistencia na antibiotikum nazývané chloramfenikol, ktoré vypína ribozómy ako erytromycín. Baktérie s génom nazývaným CAT vytvárajú enzým nazývaný chloramfenikol acetyltransferáza, ktorý dokáže neutralizovať toto antibiotikum, takže už nie je schopné viazať ribozómy.
Namiesto hľadania nových antibiotík sa vedci pokúsili vyladiť tie existujúce. Chemickou zmenou určitých častí antibiotika sa výskumníkom podarilo vytvoriť deriváty, ktoré sa vyhýbajú mechanizmom rezistencie. V reakcii na náchylnosť tetracyklínov na efluxné pumpy napríklad výskumníci upravili tetracyklín na tigecyklín, ktorý sa z baktérií tak ľahko neodčerpáva.